Slovak-HOWTO

2.1.1. Ciele a prostriedky

Rôzne krajiny a kultúry majú odlišné pravidlá komunikácie. Tieto pravidlá môžu byť malého rozsahu, napr. formát dátumu a času, až po veľmi koplexné ako je jazyk, ktorým hovoria.

Internacionalizácia softvéru znamená programovať ho tak, aby bol schopný pracovať s použivateľovými miestnymi nastaveniami. V ISO C pracuje internacionalizácia v zmysle locales. Každé locale (miestne nastavenia) špecifikuje skupinu pravidiel, jedno pravidlo pre každý učel. Užívateľ si zvolí skupinu pravidiel špecifikovaním locale (pomocou systémových premenných).

Všetky programy dedia nastavené locale v rámci ich prostredia. Pod podmienkou, že programy sú napísané tak, že akceptujú nastavené locales, môžu sa riadiť pravidlami, ktoré uprednostňuje používateľ.

2.1.2. Kategórie a ich funkcie

Táto časť popisuje jednotlivé premenné, ktoré ovplyvňujú miestne nastavenia a ktorými sa riadia aj funkcie knižnice GNU libc.

Nastavenie premennej prostredia sa robí pomocou príkazu shellu

bash$ export LC_PREMENNA=sk

tcsh$ setenv LC_PREMENNA sk
	

LC_PREMENNA je jedna z nasledujúcich:

• LC_COLLATE --- Triedenie reťazcov. Nastavením tejto premennej možno prinútiť aplikácie, napr. sort, ls a iné, aby pri porovnávaní reťazcov brali do úvahy miestne rozloženie jednotlivých písmen v abecede. Slovenčina má napríklad hneď niekoľko znakov, ktoré by pri triedení podľa číselnej hodnoty znaku spôsobovali problémy. Slovenské nastavenia triedenia povedia funkciam strcoll a strxfrm, že napríklad ch je jedno písmeno a nasleduje hneď za h a nie za c, že široké ä nasleduje za dlhým á a to zase za obyčajným a. Skúste si to na príkaze sort. Zadajte písmená cc ch hh, potom zmeňte LC_COLLATE príkazom

  bash$ export LC_COLLATE=sk tcsh$ setenv LC_COLLATE sk

  Skúste to so sort znovu a porovnajte výsledok...

• LC_CTYPE --- Klasifikácia a prevod znakov, multibyte. Správne nastavenie tejto premennej je nutné pre korektné rozlišovanie znakov abecedy jednotlivých jazykov, určenie číslic, tzv. bielych znakov, prevod malých písmen na veľké, atď. Najvhodnejšie je túto premennú nenastavovať a tým umožniť, aby bola jej hodnota prebratá od premenných LC_ALL alebo LANG (viď ďalej). Ak ale nechcete používať slovenské nastavenia, len mať správne zobrazené slovenské fonty a funkčnú slovenskú klávesnicu na konzole aj pod iXami, nastavte iba túto premennú.

  Vždy si buďte stopercentne istí, že máte túto premennú nastavenú (buď cez LC_ALL, LANG alebo priamo), lebo inak nemá zmysel čítať ďalej! Ono „klasifikácia a prevod znakov“ neznie nejako lákavo, ale vedzte, že je to sakramentsky dôležité pre život slovenských písmeniek vo vašom Linuxe!

• LC_MONETARY, LC_NUMERIC --- Formát peňažných a číselných hodnôt. Umožňuje meniť skupinu nastavení, ktoré sa použijú pri formátovaní peňažných hodnôt alebo všetkých ostatných číselných hodnôt. Sú to desatinná čiarka, oddeľovač tisícov, zoskupovanie číslic, znamienka pre kladné a zaporné hodnoty, atď.

• LC_TIME --- Formátovanie dátumu a času. Nastavenia oddeľovačov medzi hodinami, minútami a sekundami, názvy dní, poradie rok, mesiac a deň v dátume, ...

• LC_MESSAGES --- Výber jazyka, použitého užívateľským rozhraním na preklad hlášok programov. Toto je presne tá premenná, ktorá prinúti aplikácie hovoriť po slovensky. Viď ďalšie kapitoly.

S prekladom hlásení programov, hlavne s umiestnením súborov s preloženými reťazcami, súvisí premenná NLSPATH. Mala by obsahovať dvojbodkami oddelený zoznam adresárov, v ktorých sa budú hľadať .mo súbory pre miestne nastavenia dané premennou LC_MESSAGES. Premennú NLSPATH je však potrebné nastavovať len vo výnimočných prípadoch, pretože aplikácie hľadajú preklady svojich hlásení v štandardných adresároch pre tieto súbory.

Okrem týchto premenných bolo implementovaných niekoľko ďalších, ktoré zatiaľ nie sú zdokumentované (The GNU C Library Reference Manual). Ich význam je zrejmý z názvu, takže uvediem aj svoju dedukciu.

• LC_PAPER --- Formát papiera. V našich zemepisných šírkach sa napríklad používa formát A4, v Amerike je to Letter, atď. Pozor, táto premenná neobsahuje priamo názov formátu, ale (tak, ako všetky LC_ premenné), skratku miestneho nastavenia, teda u nás to bude sk. Ak by sme chceli používať formát Letter, museli by sme túto premennú nastaviť na kód miestneho nastavenia niektorej z krajín, ktorá používa takýto formát, napríklad us. V tomto prípade je nutné nainštalovať balík s miestnymi nastaveniami pre túto krajinu (locales-us).

• LC_NAME --- Formát mena a priezviska. U nás má každý dve mená, píšu sa v poradí meno, priezvisko. V Rusku majú zase tri mená v poradí meno, otcovo-meno, priezvisko. V Maďarsku majú dve mená tak ako u nás, ale píšu sa v opačnom poradí. O tom je táto premenná. Asi...

• LC_ADDRESS --- Spôsob zápisu adresy. Poradie ulice a popisného čísla domu, ZIP kód, PSČ apod.

• LC_TELEPHONE --- Formát telefónnych a faxových čísel. Určuje zoskupovanie číslic, ich oddelovanie, počet čísel predvoľby, ...

• LC_MEASUREMENT --- Miery. Jednotky hmotnosti, objemu, teploty a dĺžky, používané v tej ktorej krajine. Program napísaný v USA bude pravdepodobne počítať s galónmi vody, ale ak je správne napísaný, s premennou LC_MEASUREMENT nastavenou na „sk“ bude zobrazovať litre v správnom pomere. To isté platí napríklad pre prevod teploty vo Fahrenheitovej stupnici na stupne Celsia.

• LC_IDENTIFICATION --- Az apád, tak toto neviem. Rodné číslo? Číslo sociálneho poistenia? Číslo topánok?

2.1.3. Ďalšie premenné

• LC_ALL --- Ak je táto premenná nastavená, použije sa jej hodnota pre všetky vyššie spomenuté skupiny locales, bez ohľadu na hodnotu príslušných premenných.

• LANG --- Hodnota tejto premennej sa použije pre tie skupiny locales, ktoré nemajú príslušnú premennú nastavenú.

• LANGUAGE --- Alternatívne miestne nastavenia. Táto premenná môže obsahovať usporiadaný zoznam kódov miestnych nastavení oddelených dvojbodkami. Súbory s prekladmi hlášok programov sa budú hľadať v poradí, v akom sú určené v tomto zozname. Ak sa nepodarí nájsť súbor s preloženými hláškami programu v jednom jazyku, použije sa súbor pre nasledujúci jazyk v zozname LANGUAGE. Navyše, ak sa súbor pre prvý jazyk aj nájde, ale niektorý reťazec z neho nie je preložený, nepoužije sa pôvodný (anglický), ale najskôr sa pokúsi nájsť preklad daného reťazca v súbore pre ďalší jazyk v zozname LANGUAGE. To je výhodné pre ľudí, ktorí okrem svojho jazyka ovládajú nejaký iný lepšie ako angličtinu, v ktorej sú zvyčajne programy originálne napísané. Napríklad Slovák by mohol mať nastavené LANGUAGE="sk:cz" a Szolvák z Komárom zase LANGUAGE="hu:sk".

  Premenná LANGUAGE ovplyvňuje len premennú LC_MESSAGES! Pre správnu funkciu je nutné nastaviť aj ostatné premenné (minimálne LC_CTYPE).

• LINGUAS --- Táto premenná nemá špeciálny význam z hľadiska GNU libc, ale zvykne sa používať pri inštalácii programov (zo zdrojákov). Medzerami oddelený zoznam kódov miestnych nastavení určuje jazyky, pre ktoré si užívateľ želá inštalovať preklady reťazcov aplikácie. Príklad:

  bash$ export LINGUAS="sk cz" bash$ ./configure bash$ make install

  Tieto príkazy skompilujú a nainštalujú aplikáciu s podporou slovenčiny a češtiny. Inštalačné skripty obvykle tiež kontrolujú obsah premenných LANG a LC_ALL, tieto ale môžu obsahovať len jeden kód miestnych nastavení.

• RPM_INSTALL_LANG --- Častejšie ako zo zdrojového kódu sa aplikácie inštalujú z rôznych balíkov (rpm, deb, ...). Kvôli šetreniu miestom na disku (a logike -- málokto ovláda tridsať rečí) je v RPM4 možné určiť jazyk, ktorého preložené hlášky sa budú inštalovať. Preto odporúčam do súboru .bash_profile (.login) užívateľa, ktorý inštaluje balíky (root), vložiť nasledovný riadok:

  bash$ export RPM_INSTALL_LANG=sk tcsh$ setenv RPM_INSTALL_LANG "sk"

  Ak sa vám nebodaj stane taká vec, že nainštalujete celý operačný systém a až potom sa dozviete o tejto premennej (tak, ako sa to stalo aj mne), skúste skript uvedený v časti RPM4.

2.1.4. Priorita premenných

Miestne nastavenia sa určujú zo spomenutých premenných, pričom tieto sa vyhodnocujú v tomto poradí:

To znamená asi toľko, že keď raz nastavíte LC_ALL, jednotlivé premenné LC_* sa už neberú do úvahy. Na druhej strane, ak máte napríklad nastavené len niektoré z LC_*, ostatné sa nastavia na hodnotu premennej LANG.

2.1.5. Kódy miestnych nastavení

Premenné, ktoré ovplyvňujú miestne nastavenia, sa napĺňajú kódmi miestnych nastavení. Kódy miestnych nastavení sú reťazce, ktorých formát sa riadi niekoľkými pravidlami. Všeobecný tvar je:

jazyk[_územie[.kódovanie]][@modifikátor]
	

jazyk je napr. sk pre slovenčinu, cs pre češtinu, hu pre maďarčinu, územie je SK pre Slovensko, CZ pre Českú republiku, HU pre Maďarsko, kódovanie je ISO-8859-2 pre všetky stredoeurópske jazyky (je možne použiť niekoľko formátov na zadanie kódovania) a modifikátor služi na povolenie alebo zakázanie niektorých funkcií. Tie sú dané v definíciach miestnych nastavení. Napríklad, pre Veľkú Britániu je modifikátorom reťazec euro a pri jeho použití sa ako peňažná mena bude používať euro namiesto libry. To znamená, že sa musí použiť kódovanie iso-8859-15, ktoré definuje znaky euro a cent.

Príklady kódov miestnych nastavení (každý z týchto reťazcov je možné priradiť premenným miestnych nastavení, ale najčastejšie sa používajú len dvojpísmenkové skratky v poslednom stĺpci):

Nemali by sme zabudnúť na dve štandardné locales, ktoré sa použijú, ak nie sú systémové premenné nastavené a programy ich používajú do doby, kým sa inicializuje lokalizácia. Tvrdím, že sa použijú obe, pretože momentálne sú totožné, ale v budúcnosti sa môžu v tejto oblasti štandardy ISO C a POSIX odlišovať a potom to bude záležať na konfigurácii systému.

2.2.1. Súbory s miestnymi nastaveniami

Prejdime sa teraz trochu po našich adresároch. Prvý navštívime /usr/share/locale/sk. Na prvý pohľad vidno, že adresár a súbory v tomto adresári majú mená totožné s premennými, pomocou ktorých sa nastavujú jednotlivé kategórie miestnych nastavení. Je to preto, lebo práve z týchto súborov sa načítajú nastavenia, keď je daná premenná nastavená na hodnotu sk. Okrem nich tu môže byť ešte súbor charset, ktorý obsahuje len jeden riadok s reťazcom iso-8859-2. Ten hovorí, aké kódovanie znakov sa má použiť pre dané miestne nastavenia.

Všetky súbory v tomto adresári sú binárne dáta a adresár LC_MESSAGES obsahuje súbory, ktorých mená sú totožné s názvami niektorých balíkov nainštalovaných na vašom systéme, s príponou mo. Sú to preklady reťazcov z jednotlivých aplikácií. O nich si povieme neskôr. Teraz by sme mohli zistiť, čo vlastne obsahujú súbory LC_*.

Presuňme sa do adresára /usr/share/i18n/. Tu, v textovom súbore sk_SK v podadresári locales/ sa konečne nachádzajú slovenské miestne nastavenia v čitateľnej (a editovateľnej) forme. Súbory v tomto adresári majú presne danú štruktúru, ktorá je popísaná v manuálovej stránke locale(5). Pre bežného používateľa nemá zmysel meniť nastavenia v tomto súbore, keďže ide o štandardné nastavenia, ktoré sa používajú na celom Slovensku. Ale, proti Gustovi žiadna putika! Ak sa teda rozhodnete zmeniť niečo v tomto súbore, musíte aktualizovať súbory v prvom spomínanom adresári /usr/share/locales/sk/ príkazom, ktorý údaje v súbore sk_SK skompiluje a uloží do súborov LC_COLLATE, LC_CTYPE, ...

sh$ localedef -i sk_SK -f ISO-8859-2 sk_SK
	

V podadresári /usr/share/i18n/charmaps/ sa nachádzajú súbory s popismi jednotlivých kódovani znakov. Pre Slovensko je aktuálny ISO-8859-2 (čo je aj obsah spomínaneho súboru charset).

V adresári /usr/share/locale/ sa nachádza súbor locale.alias, ktorý definuje tzv. aliasy pre kódy miestnych nastavení. Pre správnu funkciu slovenských miestnych nastavení by mal obsahovať tieto dva riadky:

sk              sk_SK.ISO-8859-2
slovak          sk_SK.ISO-8859-2
	

To zabezpečí, že aj keď nezadáte kódovanie znakov, bude použité iso-8859-2. Druhý riadok má na svedomí to, že namiesto sk možno zadať slovak.

Ale na aliasy typu slovak si dávajte bacha! Niektoré aplikácie, ktoré v súvislosti s miestnymi nastaveniami nevyužívajú služby libc, totiž na aliasy kašľú a zaujímajú ich len prvé dva znaky nastavených premenných. A tak sa zo slovak stane sl, čo je Slovinsko. Pozitívne je, že pre slovenčinu môžete nastaviť premennú napríklad na hodnotu skaderukaskadenoha.

2.2.2. Konfigurácia miestnych nastavení

Nastavenia internacionalizácie sa (v RedHat a Mandrake) nachádzajú v súbore /etc/sysconfig/i18n. Je to veľmi užitočný súbor, ktorý si rýchlo obľúbite. Možno v ňom nastaviť všetko, čo sa kedy týkalo internacionalizácie, národných fontov a rozložení kláves. Tento súbor však len definuje systémové premenné a zvykne sa vkladať (source /etc/sysconfig/i18n) do inicializačných skriptov. Exportovanie premenných (odovzdanie ostatným aplikáciám) má na starosti skript /etc/profile.d/lang.sh (bash) alebo /etc/profile.d/lang.csh (tcsh). Tento sa vykoná pri každom štarte shellu, typicky je volaný z /etc/profile (bash) alebo /etc/csh.cshrc (tcsh).

Súbor /etc/sysconfig/i18n definuje nastavenia pre celý systém. Tieto sa použijú, ak sa nenájde súbor s užívateľovými nastaveniami. Každý užívateľ si môže určiť svoje vlastné nastavenia v súbore .i18n v jeho domovskom adresári. Nastavenia sa vždy čítajú len z jedného z týchto súborov, teda ak má užívateľ svoj vlastný súbor ˜/.i18n, nastavenia zo súboru /etc/sysconfig/i18n sa ignorujú.

Užívateľ si môže zmeniť nastavenia aj ručne, kedykoľvek sa mu zachce, nastavením premenných prostredia LC_MESSAGES, LANG, atď.

Vypnúť nejaké nastavenie je možné príkazom

sh$ unset LC_MESSAGES LANG
	

Tým sa zrušia nastavenia daných premenných (a použije sa štandardné locale C alebo POSIX).

Ak máte napríklad nastavené premenné LC_ALL=sk a LC_MESSAGES=cz, tak po príkaze unset LC_ALL nebudete mať hlásenia programov v angličtine, ale češtine. Preto, ak chcete vypnúť nejaké nastavenia, vždy musíte príkazom unset zrušiť nastavenia všetkých premenných, ktoré môžu ovplyvňovať dané miestne nastavenia.

export/setenv

Neodpustím si malú poznámku k príkazu export. Je to vstavaná funkcia všetkých shellov kompatibilných s klasickým sh (teda aj bash). Pre shelly typu tcsh je ekvivalentom príkaz setenv. Je dôležité uvedomiť si, čo presne tento príkaz robí s premennými. V dokumentácii k bashu sa hovorí, že export označí premennú, aby bola odovzdaná detským (child) procesom v rámci prostredia (environment). To znamená asi toľko, že keď spustíte napr. iXy z materského procesu bash, ktorý pri štarte exportoval premennú LANG=sk, všetky aplikácie v prostredí X Window System budú dediť toto nastavenie a teda (ak to sami podporujú) budú fungovať po slovensky. Ak budete chcieť spustiť aplikáciu bez slovenských nastavení, musíte v xterme zadať príkaz unset LANG (unsetenv LANG pre tcsh), čím pre všetky detské procesy xtermu (presnejšie shellu, ktorý je v ňom spustený), zrušíte nastavenie premennej LANG. Potom aplikácie spustené priamo z tohto xtermu budú fungovať bez podpory slovenčiny. Trochu sa s tým pohrajte.

2.2.3. Nastavenie časovej zóny

S miestnymi nastaveniami úzko súvisí aj nastavenie časovej zóny. Vedel by som o tom rozprávať celé hodiny, ale ono by to muselo byť zložitejšie ako len nastavenie jednej premennej... A to takto:

bash$ export TZ="Europe/Bratislava"

tcsh$ setenv TZ "Europe/Bratislava"
	

Toto nastavenie ovplyvňuje len časový posun oproti hardverovým hodinám. (Mimochodom, odporúčam hardverové hodiny nastavené na greenwichský svetový čas, čím tiež odpadajú problémy s prechodom medzi letným a zimným časom atď. ale o tom sú popísané iné súbory.) Toto celé je dosť dobrá vec, hlavne ak mate prístup k počítaču v inej časovej zóne, ale chcete pracovať s časom v stredoeurópskej zóne. Do svojho súboru .bash_profile (.login pre tcsh) vložte vyššie uvedený riadok.

3.1.1. Fonty

Keď zobudíte o polnoci hocikoho, kto vo svojom živote videl počítač a opýtate sa ho, ako rozbehať slovenské znaky, určite spomenie niečo ako fonty. Na zobrazovanie znakov na obrazovku -- či už v textovom alebo grafickom režime -- slúžia skutočne fonty. Fonty pre konzolu a programy určené na manipuláciu s nimi sa nachádzajú v balíku kbd. Po jeho nainštalovaní sú súbory s fontami umiestnené v adresári /usr/lib/kbd/consolefonts/.

Pre nás sú dôležité najmä súbory, ktoré majú v mene iso02, lat2, latin2 alebo číslo 852. To naznačuje, že ide o fonty s podporou ISO-8859-2 (latin2), prípadne DOS codepage 852, čo sú štandardy aj pre slovenskú diakritiku.

Pozor, pôvodný balík sa volá kbd, ale existuje jeho rozšírená verzia, ktorá sa objavuje v distribúciách -- console-tools. Rozdiely medzi nimi sú minimálne, pre kbd budeme používať príkaz setfont, pre console-tools zase consolechars. Taktiež, názvy dodávaných fontov sa trochu odlišujú, takže budem uvádzať ekvivalenty pre oba balíky.

3.1.2. Ako fonty fungujú

Existuje niekoľko súborových formátov na ukladanie fontov, princíp je však rovnaký -- súbor obsahuje 256 obrázkov (glyphs), z ktorých všetky majú rovnaký rozmer (napr. 8x16 bodov -- veľkosť fontu) a každý zobrazuje jeden znak.

Aby nám tých 256 obrázkov bolo na niečo dobrých, je treba font zo súboru zaviesť do znakového generátora videokarty. Na to slúži jeden z príkazov

meno-fontu môže byť absolútna alebo relatívna cesta k súboru s fontom, alebo meno súboru, pokiaľ sa nachádza v adresári /usr/lib/kbd/consolefonts/, či už s príponou, alebo bez.

Pre ľahšie pochopenie tých obrázkov, skúste nahradiť meno-fontu reťazcom t850 a sledujte výsledok na všetkých virtuálnych konzolách.

Naspäť k štandardnému fontu sa vždy dostanete jedným z príkazov

Čo sa presne deje? Program setfont/consolechars zavedie všetkých 256 obrázkov do znakového generátora EGA/VGA karty. Od tohto momentu sa na všetkých konzolách bude znak s ASCII kódom napr. 65 vykreslovať ako šesdesiaty piaty obrázok z našeho súboru s fontom. Ešte raz pripomínam a dvakrát podčiarkujem, že font je vždy rovnaký pre všetky virtuálne konzoly, na ktorých zobrazuje znaky ten istý znakový generátor EGA/VGA karty.

Dôležité je uvedomiť si, že interne ide naozaj len o obrázky a tvar niektorého znaku vo fonte nemá nič spoločného s jeho ASCII kódom. Ak by ste si sami vytvorili nejaký font (v dokumentácii ku kbd/console-tools máte informácie o všetkých formátoch), v ktorom by mal ten šesdesiaty piaty obrázok tvar písmena z, po jeho natiahnutí sa vám bude pri zadaní Alt-6-5, čo je ASCII kód písmena A, zobrazovať znak z. Ale ak tento znak uložíte do súboru, v tomto sa bude nachádzať bajt s hodnotou 65, teda písmeno A.

3.1.3. Fonty ISO-8859-2

Toto využíva štandard ISO-8859-2 (a iné) - spoločné znaky s ASCII vykreslí rovnako a znaky špecifické pre tú ktorú abecedu „namapuje“ na menej používané znaky ASCII tabuľky. Kam presne ktorá norma umiestňuje znaky s diakritikou, nás zaujímať nemusí (pokiaľ nevytvárame vlastné fonty), hlavné je, že napr. anglický text je nezmenený (angličtina má všetky znaky spoločné so slovenčinou) a slovenský text už viac neobsahuje hlúpe znaky, ktoré so slovenčinou nemajú nič spoločné.

Slovenské (ISO-8859-2) fonty, ktoré sú súčasťou balíkov kbd a console-tools:

Na zavedenie fontu použite príkaz

Odporúčam používať lat2a-16, resp. lat2u-16. Ostatné fonty majú bezchybné zobrazovanie slovenských znakov, problém však nastáva pri aplikáciách, ktoré využívajú znaky na kreslenie rámčekov (napr. mc).

Čo sa týka fontov iso02.* z balíka kbd, treba pri nich použiť argument príkazu setfont -m latin2u.trans. Takže celý príkaz na zavedenie niektorého z týchto fontov je:

V súbore latin2u.trans (iso02.acm) sa nachádza tzv. Aplication-Charset Map (ACM), akási prevodná tabuľka, ktorá obsahuje riadok pre každý znak fontu a jeho podobu v kódovaní UTF-8.

3.1.4. Automatické zavádzanie fontov

Ak ste si našli svoj font, ktorý chcete používať a mať ho automaticky zavedený vždy pri štarte, nie je nič ľahšie. Inicializačný skript rc.sysinit robí asi toto: skontroluje, či existuje súbor /etc/sysconfig/i18n a program (skript) /sbin/setsysfont. Ak áno, spustí setsysfont. Ten načíta /etc/sysinfo/i18n a podľa premenných definovaných v tomto súbore príkazom consolechars alebo setfont zavedie font.

Takže stačí nastaviť správne premenné v súbore /etc/sysconfig/i18n a skript /sbin/setsysfont urobí všetko za nás. Tento skript možno spustiť kedykoľvek chcete zaviesť font nastavený ako štandardný pre systém.

Premenné v súbore /etc/sysinit/i18n sú (používajte len mená súborov bez cesty a bez prípony!):

Skriptík setsysfont obsahujú oba balíky a kedykoľvek môžete zaviesť font nastavený ako systémový v súbore /etc/sysinit/i18n jednoduchým zadaním

sh$ /sbin/setsysfont
	

Podľa toho, čo sme si hovorili o tom, že pre všetky virtuálne konzoly môže byť nastavený len jeden spoločný font, nemá veľký zmysel zavádzať nastavovanie fontu zvlášť pre každého užívateľa. S tým súvisí aj fakt, že nastavenie fontu sa vzťahuje k danému počítaču, pri ktorom práve sedíte a nie k tomu, ku ktorému ste pripojení napr. cez ssh.

Predsa len si viem predstaviť prípad, keď niektorý z viacerých používateľov jedného počítača potrebuje odlišný font. V tom prípade môže vložiť príkaz na zavádzanie fontov do svojich skriptov, ktoré vykonáva shell pri prihlásení a odhlásení. Pre bash by to mohlo vyzerať takto:

Vonkoncom to nie je ideálne riešenie, ale svoj účel splní (minimálne po moment prvého odhlásenia). Trochu sa s tým pozabávajte, aby sa font (a rozloženie kláves) menilo len pri prvom prihlásení a poslednom odhlásení, tiež setfont pod iXami nemá veľmi zmysel a tak... V Tips-HOWTO je uvedený spôsob, ako zistiť, na koľkých virtuálnych konzolách je ešte užívateľ prihlásený.

Ináč, aby bolo jasné, toto vám bude fungovať len na lokálnom stroji - zamyslite sa, prečo asi setfont (aj loadkeys) nefunguje cez vzdialený terminál a či by ste z toho niečo mali, keby to tak nebolo.

Ak to s takýmto riešením myslíte vážne, tak skôr uvažujte nad modifikáciou skriptu /etc/profile.d/lang.sh, kde by sa kontroloval aj obsah užívateľského súboru ~/.i18n a podľa toho by sa zaviedol skript, popis rozloženia kláves, prípadne nejaké premenné...

3.2.1. Popis rozloženia kláves (keymap)

Adresáre /usr/lib/kbd/keymaps/i386/qwertz/ a qwerty/ obsahujú po nainštalovaní balíka kbd/console-tools aj popisy slovenského rozloženia kláves. Pre nás sú zaujímavé súbory

Tieto súbory obsahujú definície rozloženia kláves pre slovenský jazyk, pričom rozdiely medzi nimi sú v umiestnení kláves Y a Z a počte slovenských znakov, ktoré pomocou nich možno napísať priamo (bez mŕtvych kláves). Najviac sa na slovenský písací stroj podobá sk-qwertz, najmenšie zmeny oproti americkej klávesnici sú zase v sk-prog-qwerty.

Súbory v adresári /usr/lib/kbd/keymaps/i386/include/ obsahujú popis základných rozložení kláves (azerty , qwerty, qwertz ), prídavných kláves (keypad, windowkeys), prípadne problémových kláves ( delete, backspace, ctrl ). Súbory linux-*.inc.gz sú špecifické pre linux (teda nie pre jazyk). Sú to napr. kľúče (F1-F12, kombinovaním s Ctrl a Shift až po F48), Shift-PgUp a Shift -PgDown, atď.

Keymapy *.inc.gz nepopisujú kompletné rozloženie klávesnice, ale len niektorých jej častí. Využívajú sa pri pripájaní (include) zo súborov *.map.gz, čo je výhodné z dôvodu jednoduchšej konfigurácie klávesnice. Napríklad zmenou jedného riadku v súbore s rozložením sk-qwerty môžme dostať rozloženie qwertz, prípadne (to asi využijete) jednoducho odstaviť znaky euro a cent, ktoré (zatiaľ?) nepotrebujeme a zbytočne nám zaberajú znaky E a C.

Na zavedenie súboru s popisom rozloženia kláves slúži nasledovný príkaz:

loadkeys nazov

Štandardné slovenské popisy rozloženia kláves nájdeme vo vyššie spomínaných *.map.gz súboroch. Ak sa chcete vrátiť k štandardnému rozloženiu, príkaz

sh$ loadkeys -d
	

Pokiaľ sa vám nepáči ani jeden zo štandardných keymap súborov pre slovenčinu, čo je pravdepodobné vďaka riadku

include "euro"
	

My si povieme len o základných veciach, ktoré nám pomôžu pozmeniť existujúce kmap súbory s popismi slovenských klávesníc, aby ste si poradili s (mne známymi) komplikáciami, alebo upravili rozloženie kláves podľa svojho gusta.

3.2.2. Include a nesprávna funkcia kláves E a C

Problém s E a C je spôsobený zavedením jednotnej meny v európskej únii. Na vine nie je ani tak EU, ale niekto, kto symboly pre euro a cent umiestnil na AltGr-E a AltGr-C, čo sú naše obyčajné E a C. Totiž, národné klávesnice sú väčšinou riešené tak, že po zavedení súboru naďalej funguje americké rozloženie a na prepínanie do národného režimu sa používa klávesa Pause, alebo môžme zadávať národné klávesy pri súčasnom držaní klávesy AltGr (pravý Alt). Súbor euro.inc, ktorý definuje tieto dva problémové symboly, je pripojený zo súboru qwerty-layout.inc, ktorý zase pripájajú samotné slovenské keymapy (sk-qwerty, sk-prog-qwertz, …).

Riešenie je veľmi jednoduché - zeditujete qwerty-layout.inc (alebo qwertz-layout.inc) a odkomentujete znakom # riadok

include "euro"
	

3.2.3. Keycode a definovanie kláves

Predchádzajúci problém s eurom možno vyriešiť aj definovaním znakov E a C v samotnom súbore sk-qwerty.kmap.gz (alebo inom, ktorý používate) pomocou slova keycode:

keycode 18 = e
keycode 46 = c
	

V keymap súboroch je pre každú klávesu (alebo aspoň pre každú, ktorú chceme predefinovať) jeden riadok približne tohto razenia:

keycode 3 = two at lcaron two nul nul nul nul Meta_two Meta_two...
	

Číslo za keycode označuje určitú klávesu a reťazce za = hovoria o tom, aký znak má ovládač klávesnice generovať pri stlačení tejto klávesy, a to buď samotnej, alebo v kombinácii so špeciálnymi klávesmi Shift, AltGr, Control, Alt, ShiftL, ShiftR, Ctrl a CtrlR. To nám dáva 256 možných znakov na každú klávesu.

Väčšinou sa pozmeňuje len prvých 16 kombinácií modifikátorov. To je význam riadku

keymaps 0-15
	

V nasledujúcom zozname je týchto 16 kombinácií (po riadkoch):

Z hľadiska slovenskej klávesnice sú dôležité len prvé štyri - prvé dva sú zvyčajne nezmenené americké znaky, napr. two at, čo je 2 @, a druhé dva sú znaky slovenskej abecedy, ktoré bude ovládač klávesnice posielať aplikáciám ak pri stlačení tejto klávesy budeme súčasne držať klávesu AltGr (pravý Alt), napr. lcaron two, čo je naše ľ 2.

Aby ste mohli vkladať slovenské znaky, nemusíte celý čas pridržiavať AltGr nosom, ale môžete použiť Pause/Break, ktorý v kontexte s národnými klávesnicami funguje ako AltGr Lock. Chápte to tak, že keď sa prepnete do slovenského režimu stlačením Pause/Break, prvé a druhé dva reťazce v každom riadku keycode sa vymenia, napr.

two at lcaron two -> lcaron two two at
	

Vtedy môžete použiť AltGr na zadávanie znakov americkej klávesnice, alebo sa opätovným stlačením Pause/Break prepnúť spät do US režimu.

Riadok pre klávesu s kódom 41 (znaky ` a ~), má v súbore sk-qwerty.map.gz nasledovný tvar:

keycode 41 = grave asciitilde dead_diaeresis dead_circumflex ...
	

Mne osobne sa nepáči, že sú tu umiestnené mŕtve klávesy dead_diaeresis (dve bodky nad znakom) a dead_circumflex (mäkčeň), pretože ich nepotrebujem --- ä aj ô na slovenskej klávesnici predsa je. A keby aj nebolo, na ich písanie môžem kľudne použiť mŕtvy kláves mäkčeň. O tom si bližšie povieme v časti o compose sekvenciách. Teraz chcem mať na tomto mieste znaky ; (semicolon) a ° (degree) tak, ako je to na popiske mojej klávesnice. Zmením teda riadok takto:

keycode 41 = grave asciitilde semicolon degree ...
	

Ináč, ten stupeň asi nie je stupeň, ale mŕtvy znak krúžku nad písmenom, napr. v češtine nad u, ale taký kláves je nám fakt nanič. Radšej budeme písať stupne.

Názvy znakov, ktoré sa používajú pri definovaní jednotlivých kláves si môžete pre znaky ASCII zistiť v súbore us.map.gz. Číselné kódy všetkých kláves vám vypľuje program

showkey

Pravidlá pre názvy znakov špecifických pre slovenčinu v kmap súboroch:

1. Prvé písmeno v názve určuje ASCII znak, pre ktorý chceme použiť diakritiku.

2. K nemu pridáme identifikátor diakritického znamienka:

   caron --- mäkčeň

   acute --- dĺžeň

   diaeresis --- dve bodky nad

   circumflex --- vokáň

   Napríklad:

   scaron = š

   uacute = ú

   Ocircumflex = Ô

Názvy ďalších znakov špecifických pre slovenčinu:

Pre správnu interpretáciu identifikátorov znakov s diakritikou je nutné na začiatku kmap súboru určiť kódovú stránku, pre ktorú bude určený tento popis rozloženia kláves. Ide o to, že ten istý znak môže mať v rôznych kódových stránkach iný ASCII kód. Implicitná hodnota je iso-8859-1, teda pre slovenské keymapy je nutné vložiť riadok:

charset "iso-8859-2"
	

Ešte jeden príklad: ak chcete používať slovenské rozloženie qwertz a americké rozloženie qwerty, potrebujete vymeniť znaky Y a Z:

keycode 21 = y Y z Z
keycode 44 = z Z y Y
	

Na prvý pohľad to môže fungovať dobre, ale problém sa prejaví pri zapnutom Caps Lock - znaky Y a Z sa stále píšu malými písmenami. Pri písaní popisov rozložení znakov možno takýto problém ošetriť pridaním písmena + pred každé písmeno v keycode riadku danej klávesy. Písmeno + určuje nasledovnému písmenu atribút letter, teda sa bude pri stlačenom Caps Lock písať veľké písmeno. Všetky písmená a-z, A-Z majú tento atribút priradený automaticky, ale to len v prípade, že majú keycode riadok tvaru:

keycode 21 = y
	

V našom prípade teda musíme priradiť tento atribút všetkým znakom explicitne. Takže, konečná úprava keymapy bude:

keycode 21 = +y +Y +z +Z
keycode 44 = +z +Z +y +Y
	

Pre výmenu písmen toto riešenie funguje spoľahlivo, bohužiaľ, ešte stále neexistuje spôsob, ktorým by sa dalo dosiahnuť napríklad písanie veľkých písmen s diakritikou pri zapnutom Caps Lock jednoduchým stláčaním ich kláves, ako je to v slovenskom popise rozloženia kláves pre X Window System.

3.2.4. Mŕtve klávesy a sekvencie compose

S mŕtvymi klávesami súvisia v kmap súboroch riadky tvaru

compose 'c1' 'c2' to 'c3'
	

Predstavme si mŕtve znaky ako úplne obyčajné znaky s tým rozdielom, že ovládač klávesnice ich neposiela aplikáciám, ale zostanú niekde „visieť“, kým z klávesnice nepríde ďalší znak. Ovládač klávesnice nepošle ani tento, ale pokúsi sa spojiť ho s predchádzajúcim mŕtvym znakom a až výsledok spojenia pustí ďalej. No, a ako má to spojenie uskutočniť, to mu presne hovoria riadky compose v keymap súboroch.

V nasledujúcej tabuľke je zoznam mŕtvych znakov používaných v slovenčine, spolu s významom a znakom, ktorým sa označujú v compose sekvenciách.

Je praktické mať pri vytváraní compose sekvencií zavedený slovenský font, aby ste výsledok mohli hneď kontrolovať. Veľkou pomocou je tiež možnosť príkazu loadkeys čítať zo štandardného vstupu. Napríklad:

sh$ loadkeys
include "/usr/lib/kbd/keymaps/i386/include/windowkeys.map.gz"
keycode 41 = grave asciitilde semicolon dead_diaeresis
compose '"' 'a' to 'ä'
# ukončenie zadávania:  EOF  -  Ctrl-D
sh$
	

Popis aktuálneho rozloženia kláves môžete uložiť do súboru príkazom

sh$ dumpkeys > subor
	

Ak nemáte zavedený slovenský popis rozloženia kláves, musíte zadávať tieto znaky ako Alt sekvencie, poprípade vkladať ich hex kódy v tvare 0xed pre í. Výpis znakov aktuálneho fontu spolu s ich hex kódmi vám urobí program

Ešte raz naša compose sekvencia a nejaké navyše:

compose '\'' 'A' to 'Á'   # dlhé A cez dĺžeň
compose '^'  'O' to 'Ô'   # O s vokáňom cez mäkčeň
compose '^'  'a' to 'ä'   # široké a cez mäkčeň,
compose '^'  'A' to 0x84  # ...preto nepotrebujeme dead_diaeresis
	

Mimochodom, v súbore /usr/lib/kbd/keymaps/compose/compose.latin2 máte zoznam compose sekvencií pre normu ISO-8859-2.

3.2.5. Automatické zavádzanie keymap súboru

Na nastavenie rozloženia klávesnice, ktoré chceme zaviesť pri štarte systému, nám slúži súbor /etc/sysconfig/keyboard. Pre Slováka ako repa by mal vyzerať minimálne takto:

KEYTABLE=sk-qwerty     # zavedie rozloženie kláves sk-qwerty
KBCHARSET=iso-8859-2   # ...a spomínaný súbor compose.latin2
	

Nastavenie klávesnice pri štarte má na starosti skript keytable, ktorý je volaný priamo z rc.sysinit, takže netreba vytvárať linky v adresároch pre runlevel 3/multiuser, prípadne 5/X.

V dokumentácii k initscripts sa píše: „Ak uložíte popis rozloženia kláves (použitím dumpkeys) do súboru /etc/sysconfig/console/default.kmap, zavedie sa pri štarte systému ešte pred pripájaním/kontrolou súborových systémov. To môže byť užitočné, ak potrebujete zadať heslo roota v prípade problémov. Musí to byť ‚dumpnutý‘ popis rozloženia kláves a nie skopírovaný súbor z /usr/lib/kbd/keytables/, pretože tie často ešte vkladajú (include) iné popisy z tejto adresárovej štruktúry.“

Po pripojení súborových systémov, v prípade, že existuje spustiteľný súbor /etc/rc.d/init.d/keytable a adresár /usr/lib/kbd/keymaps/, vykoná sa príkaz

sh# /etc/rc.d/init.d/keytable start
	

Tento už zavedie popis rozloženia kláves tak, ako to máte určené premennými v súbore /etc/sysconfig/keyboard, preto nemusíte vytvárať odkazy v jednotlivých rc[1-5].d/ adresároch.

To, čo sme si hovorili o zmene fontu pri prihlásení nejakého užívateľa na virtuálnej konzole, sa dá aplikovať aj na rozloženie kláves. Úplne najjednoduchšie riešenie (ktoré sa pri prvom odhlásení pošle do kríkov) je asi takéto:

4.1.1. Inštalácia fontov - X server

Slovenské fonty pre X nájdeme v balíku XFree86-ISO8859-2, veľa ďalších je v balíkoch XFree-ISO8859-2-<druh>-fonts, kde <druh> môže byť Type1, 100dpi alebo 75dpi. Ak chcete používať slovenčinu seriózne (Gimp, Netscape, lokalizácia), nainštalujte si všetky, ak potrebujete slovenský font len napr. v XTerme, postačí vám základný balík.

Po rozbalení archívu sa fonty nachádzajú na niekoľkých miestach. Všetky cesty k novým fontom si treba odpisať, zapamätať, mať na očiach:

Tieto cesty totiž budeme vkladať do konfiguračného súboru X Window Systemu (/etc/X11/XF86Config, prípadne /etc/X11/XF86Config-4). Tým sprístupníme X serveru fonty z týchto adresárov. Sekciu "Files" upravíme vložením riadkov FontPath:

Section "Files"
    ...  
    FontPath   "/usr/share/fonts/ISO8859-2/misc"
    FontPath   "/usr/share/fonts/ISO8859-2/75dpi"
    FontPath   "/usr/share/fonts/ISO8859-2/100dpi"
    FontPath   "/usr/share/fonts/ISO8859-2/Type1"
EndSection
	

Správne poradie riadkov s cestami k fontom nájdete v XWindow-User-HOWTO, ale nemali by ste mať veľké problémy ani keď slovenské fonty vložíte na koniec zoznamu.

Za behu X Window Systemu pridáte nové adresáre s fontami príkazom

sh$ xset +fp /usr/share/fonts/ISO8859-2/misc, /usr/share/fonts/ISO8859-2/75dpi, …
	

4.1.2. Inštalácia fontov - X Font Server

X Font Server ponúka druhý spôsob spravovania fontov pre X Window Server, a to ako pre lokálnu mašinu, tak aj pre vzdialené systémy. Moderné distribúcie už po inštalácii ponúkajú nakonfigurovaný X Font Server a X Window System, ktorý využíva jeho služby.

Pri tomto spôsobe treba cesty k fontom vložiť do konfiguračného súboru X Font Serveru a konfigurácia v /etc/X11/X86Config (XF86Config-4) by mala vyzerať takto:

Section "Files"
    FontPath "unix/:7100"
EndSection
	

Ak teda používate xfs, niečo podobné ako v predchádzajúcej kapitole urobíte s konfiguračným súborom pre tento program (/etc/X11/fs/config) v časti catalogue:

catalogue = ...,
        /usr/share/fonts/ISO8859-2/misc,
        /usr/share/fonts/ISO8859-2/75dpi,
        /usr/share/fonts/ISO8859-2/100dpi,
        /usr/share/fonts/ISO8859-2/Type1
	

Hneď potom musí xfs znovu načítať konfiguračný súbor a tým umožníte používanie slovenských fontov lokálnemu aj iným X serverom:

sh# killall -USR1 xfs
	

4.1.3. Slovenské TrueType fonty

Ak vlastníte legálnu kópiu systému WindowsXX (kde XX je hocičo), alebo MacOS, nemali by vás zavrieť, ak použijete TrueType fonty obsiahnuté v ich distribúciách. Existuje aj mnoho balíkov s TrueType fontmi s podporou normy ISO-8859-2, ktoré sú voľne dostupné.

Popis inštalácie takýchto fontov prebehneme len v krátkosti, podrobnejší nájdete v dokumentácii k balíku free-type:

Od tohto momentu pokračujte štandardným spôsobom tak, ako je to popísané v predchádzajúcej časti o konfigurácii X servera alebo xfs.

4.1.4. Čo je iné so slovenskými fontami

Okrem toho, že sa slovenské znaky zobrazujú správne, nič. Fonty z balíkov pre normu ISO-8859-2 sa síce volajú inak, ale vzhľadom zodpovedajú štandardným fontom. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené zodpovedajúce dvojice fontov:

Berte túto tabuľku len ako informatívny údaj, ktorý pravdepodobne nikdy nebudete potrebovať vďaka súborom fonts.alias v adresároch so slovenskými fontmi. Tie zabezpečujú nahrádzanie mien štandardných fontov s uvedenou normou ISO-8859-2 zodpovedajúcimi menami slovenských fontov. Napríklad požiadavka na font

-b&h-lucida-bold-i-normal-sans-11-80-100-100-p-69-iso8859-2

-biznet-fotinos-bold-i-normal-sans-11-80-100-100-p-69-iso8859-2

4.1.5. Strieľanie tažkostí

Ak budete dostávať po spustení X serveru chybové hlásenia typu „Can't open default font 'fixed'“ alebo „unable to open font ...“, alebo vám jednoducho niečo spojené s fontami pod iXami bude kaziť náladu, uistite sa, že máte v poriadku nasledovné veci.

1. Všetky adresáre s fontami, samotné súbory fontov a súbory, ktoré číta X Window System alebo X Font Server, musia mať nastavené rozumné prístupové práva.

2. V adresároch, v ktorých sa nachádzajú fonty, musí existovať súbor fonts.dir. Ak nie, spustite v týchto adresároch program mkfontdir. V adresároch s TrueType fontmi musíte ešte predtým vytvoriť súbor fonts.scale tak ako je to popísane v časti Slovenské TrueType fonty.

3. Ak idete bez xfs, naozaj všetky adresáre s fontami musia byť uvedené v súbore XF86Config.

4. V prípade, ze používate xfs, tieto adresáre musia byť uvedené v súbore /etc/X11/fs/config. Navyše, xfs musí bežať na nejakom porte (napr. 7100) a v XF86Config musí byť cesta k fontom uvedená ako adresa s číslom toho portu, asi takto:

   FontPath "unix/:7100"

5. Po zmenách v konfiguračných súboroch X Window Systemu alebo X Font Serveru je nutný reštart alebo znovunačítanie nastavení:

   X Window System

   sh$ xset fp rehash

   X Font Server

   sh# killall -USR1 xfs

6. Ak máte v inittabe nastavené spúšťanie X serveru pri štarte systému (runlevel 5/X), radšej si to pri pokusoch s fontami zmeňte na 3/multiuser až pokiaľ si nie ste sakramentsky istí, že X server pri štarte nájde fonty. Ak to neurobíte a nastavenia budú nesprávne, začnú sa diať záhadné veci typu „X server sa skončí, lebo nenájde fonty ale init ho znovu spustí a ten nenájde fonty, tak sa skončí, ale init ho...“. Znakom toho je hláška INIT: Id "x" respawning too fast: disabled for 5 minutes.

7. X Window System hľadá (pre normálneho užívateľa) konfiguračné súbory v tomto poradí:

   /etc/X11/<cmdline>

   /usr/X11R6/etc/X11/<cmdline>

   /etc/X11/$XF86CONFIG

   /usr/X11R6/etc/X11/$XF86CONFIG

   /etc/X11/XF86Config-4

   /etc/X11/XF86Config

   /etc/XF86Config

   /usr/X11R6/etc/X11/XF86Config.<hostname>

   /usr/X11R6/etc/X11/XF86Config-4

   /usr/X11R6/etc/X11/XF86Config

   /usr/X11R6/lib/X11/XF86Config.<hostname>

   /usr/X11R6/lib/X11/XF86Config-4

   /usr/X11R6/lib/X11/XF86Config

   Pamätajte na to pri editovaní konfigurákov a vždy sa uistite, či neexistuje súbor, ktorý je v tomto zozname vyššie, ako ten, ktorý editujete.

4.2.1. Konfigurácia klávesnice

XFree86 3.2 a novšie už majú tzv. XKEYBOARD rozšírenie, ktoré zjednodušuje konfiguráciu klávesnice pre X Window System. Teoreticky netreba urobiť viac ako v súbore /etc/X11/XF86Config vložiť do sekcie "Keyboard" niečo takéto:

Section "Keyboard"
    ...
    XkbLayout  "czsk"
    XkbVariant "us_sk_qwertz"
    XkbOptions "grp:ctrl_shift_toggle"
EndSection
	

Ak už ste nebodaj užívateľom XFree86 verzie 4.0.0 alebo vyššej, vložte do súboru /etc/X11/XF86Config-4 toto:

Section "InputDevice"
    ...
    Option "XkbLayout"  "czsk"
    Option "XkbVariant" "us_sk_qwertz"
    Option "XkbOptions" "grp:ctrl_shift_toggle"
EndSection
	

Riadok v konfiguračnom súbore

XkbLayout "czsk"
	

Option "XkbLayout"  "czsk"
	

Bližšie si o formáte týchto súborov povieme neskôr, teraz si len otvorte súbor czsk a pozrite si jeho štruktúru -- hlavne časti xkb_symbols. Pre slovenčinu sú dôležité tieto varianty:

Niektorý z týchto reťazcov dosaďte do riadku

XkbVariant "..."
	

Option "XkbVariant" "..."
	

Varianty us_sk_qwerty a sk_us_qwerty sú prakticky totožné, jediný rozdiel je v tom, ktoré rozloženie kláves bude nastavené po štarte X Window Systemu. Pre sk_us_* je to slovenské, pre us_sk_* zase americké.

Prepínať medzi slovenským a americkým rozložením kláves možno klávesom Scroll Lock, prípadne aj inými, ak vložíte do konfigurácie klávesnice riadok:

Options "grp:..."
	

Option "XkbOptions" "grp:..."
	

Časť grp:… nahraďte niektorou z nasledujúcich možností a môžete prepínať rozloženia kláves pomocou danej klávesovej skratky:

Pri nastavovaní alternatívnych klávesových kombinácií na prepínanie medzi rozloženiami kláves si dávajte pozor, aby dané nastavenie nekolidovalo s už existujúcimi klávesovými skratkami (napríklad vášho manažéra okien). Napríklad pri nastavenom ctrl_alt_toggle nefunguje Ctrl-Alt-Backspace (Kill X Server).

4.2.2. XKB keymapy

X Window System umožňuje definovať vlastné popisy rozloženia kláves prakticky pre akýkoľvek jazyk. Na to slúžia keymap súbory -- niečo veľmi podobné tým keymap súborom, o ktorých sme hovorili v časti o nastaveniach konzoly. Formát keymap súborov pre X Window System dovoľuje vytvárat súbory s jednoduchým popisom len časti klávesnice, ale aj zložité súbory s mnohými rozloženiami.

Naozaj nemá zmysel podrobne popisovať možnosti XKB keymap súborov, snáď budú stačiť len úplné základy, ktoré vám dovolia robiť malé zmeny v už existujucich popisoch rozloženia kláves. Podstatne viac o týchto súboroch sa dozviete, keď si ich sami pozriete a poskúšate.

V XKB popisoch rozloženia kláves majú riadky takýto formát:

key <TLDE> { [ quoteleft, asciitilde ], [ semicolon, degree ] };
	

Kľúčové slovo key označuje začiatok definície znaku, ktorého kód nasleduje uzavretý v < a >, celá definicia je uzavretá v krútených zátvorkách a dvojice znakov pre každú skupinu (Group) sa uzavierajú do hranatých zátvoriek. Skupiny môžu byť definované napríklad takto:

name[Group1] = "US/ASCII";
name[Group2] = "Slovak";
	

Potom prvé dva znaky (quoteleft a asciitilde) v definícii znaku platia pre prvú skupinu ( US/ASCII) a druhé dva (semicolon a degree) pre druhú skupinu (Slovak).

Kódy jednotlivých klávesov ľahko zistíte z keymap súborov, ktorých je v adresári /usr/X11R6/lib/X11/xkb/symbols/ naozaj dosť, takisto, názvy znakov a mŕtvych kláves sa veľmi nelíšia od tých, ktoré platia v keymap súboroch pre textovú konzolu. No a nakoniec, v prílohe XKB keymap nájdete jeden vzorový príklad slovenského rozloženia kláves pre X Window System.

4.4.1. XF86Config-4

Časť konfiguračného súboru X Window Systemu (4.0.1) s rozbehaným X Font Serverom, slovenským rozložením kláves s prepínaním medzi americkým a slovenským pomocou Shift + Ctrl.

Section "Files"
    RgbPath     "/usr/X11R6/lib/X11/rgb"
    FontPath    "unix/:7100"
    ModulePath  "/usr/X11R6/lib/modules"
EndSection

Section "InputDevice"
    Identifier	"Keyboard1"
    Driver	"Keyboard"
    Option "AutoRepeat" "500 30"
    Option "XkbRules"	"xfree86"
    Option "XkbModel"	"pc104"
    Option "XkbLayout"	"czsk"
    Option "XkbVariant" "us_sk_qwertz"
    Option "XkbOptions" "grp:ctrl_shift_toggle"
EndSection
	

4.4.2. XKB keymap

Príklad úplne jednoduchého popisu rozloženia kláves pre slovenčinu:

partial default alphanumeric_keys
xkb_symbols "sk_us" {

    name[Group1] = "Slovak";
    name[Group2] = "US/ASCII";

// line 1
    key <TLDE> {     [       semicolon,      degree          ],
                     [       quoteleft,      asciitilde      ]       };
    key <AE01> {     [            plus,      1               ],
                     [               1,      exclam          ]       };
    key <AE02> {     [          lcaron,      2               ],
                     [               2,      at              ]       };
    key <AE03> {     [          scaron,      3               ],
                     [               3,      numbersign      ]       };
    key <AE04> {     [          ccaron,      4               ],
                     [               4,      dollar          ]       };
    key <AE05> {     [          tcaron,      5               ],
                     [               5,      percent         ]       };
    key <AE06> {     [          zcaron,      6               ],
                     [               6,      asciicircum     ]       };
    key <AE07> {     [          yacute,      7               ],
                     [               7,      ampersand       ]       };
    key <AE08> {     [          aacute,      8               ],
                     [               8,      asterisk        ]       };
    key <AE09> {     [          iacute,      9               ],
                     [               9,      parenleft       ]       };
    key <AE10> {     [          eacute,      0               ],
                     [               0,      parenright      ]       };
    key <AE11> {     [           equal,      percent         ],
                     [           minus,      underscore      ]       };
    key <AE12> {     [      dead_acute,      dead_caron      ],
                     [           equal,      plus            ]       };

// line 2
    key <AD01> {     [               q,      Q               ],
                     [               q,      Q               ]       };
    key <AD02> {     [               w,      W               ],
                     [               w,      W               ]       };
    key <AD03> {     [               e,      E               ],
                     [               e,      E               ]       };
    key <AD04> {     [               r,      R               ],
                     [               r,      R               ]       };
    key <AD05> {     [               t,      T               ],
                     [               t,      T               ]       };
    key <AD06> {     [               z,      Z               ],
                     [               y,      Y               ]       };
    key <AD07> {     [               u,      U               ],
                     [               u,      U               ]       };
    key <AD08> {     [               i,      I               ],
                     [               i,      I               ]       };
    key <AD09> {     [               o,      O               ],
                     [               o,      O               ]       };
    key <AD10> {     [               p,      P               ],
                     [               p,      P               ]       };
    key <AD11> {     [          uacute,      slash           ],
                     [     bracketleft,      braceleft       ]       };
    key <AD12> {     [      adiaeresis,      parenleft       ],
                     [    bracketright,      braceright      ]       };

// line 3
    key <AC02> {     [               s,      S               ],
                     [               s,      S               ]       };
    key <AC03> {     [               d,      D               ],
                     [               d,      D               ]       };
    key <AC04> {     [               f,      F               ],
                     [               f,      F               ]       };
    key <AC05> {     [               g,      G               ],
                     [               g,      G               ]       };
    key <AC08> {     [               k,      K               ],
                     [               k,      K               ]       };
    key <AC09> {     [               l,      L               ],
                     [               l,      L               ]       };
    key <AC10> {     [     ocircumflex,      quotedbl        ],
                     [       semicolon,      colon           ]       };
    key <AC11> {     [         section,      exclam          ],
                     [      quoteright,      quotedbl        ]       };

// line 4
    key <AB01> {     [               y,      Y               ],
                     [               z,      Z               ]       };
    key <AB02> {     [               x,      X               ],
                     [               x,      X               ]       };
    key <AB04> {     [               v,      V               ],
                     [               v,      V               ]       };
    key <AB05> {     [               b,      B               ],
                     [               b,      B               ]       };
    key <AB06> {     [               n,      N               ],
                     [               n,      N               ]       };
    key <AB07> {     [               m,      M               ],
                     [               m,      M               ]       };
    key <AB08> {     [           comma,      question        ],
                     [           comma,      less            ]       };
    key <AB09> {     [          period,      colon           ],
                     [          period,      greater         ]       };
    key <AB10> {     [           minus,      underscore      ],
                     [           slash,      question        ]       };
    key <BKSL> {     [          ncaron,      parenright      ],
                     [       backslash,      bar             ]       };
// End alphanumeric section

// begin modifier mappings
    modifier_map Shift  { Shift_L };
    modifier_map Lock   { Caps_Lock };
    modifier_map Control{ Control_L };
    modifier_map Mod3   { Mode_switch };
};
	

6.4.1. NLSPATH

Ak inštalujete aplikácie, ktorých súbory s preloženými hláseniami (*.mo) sa po inštalácii nenachádzajú v adresárovej štruktúre pod /usr/share/locale/, odstráňte zo súboru /etc/profile riadok

export NLSPATH=/usr/share/locale/%l/%N
	

Vraj je ten riadok nutný pre level1 compliance for LI18NUX2000, man a staršie programy, ale kašľať na štandardy a starý šrot, keď to funguje len bez tej premennej. Samozrejme, ak vám to funguje aj s ňou, zabudnite na mňa.

V prípade, že nemôžete meniť /etc/profile, vložte si do svojho ~/.profile riadok

unset NLSPATH
	

6.4.2. SYSFONTACM

Pre správnu funkciu fontov je nutné okrem LC_CTYPE a SYSFONT nastaviť aj premennú SYSFONTACM v súbore /etc/sysconfig/i18n. No ak máte vlastný úžívateľský súbor ~/.i18n, globálny sa nenačíta a premenná SYSFONTACM sa nenastaví. Preto vždy vložte do svojho užívateľského súboru riadok:

SYSFONTACM=iso02
	

Na vine je skript /etc/profile.d/lang.sh, pretože ten pošle na terminál Escape sekvenciu zavedenia užívateľského fontu len v prípade, že je nastavená premenná SYSFONTACM. Tak si ju nastavte, alebo si to nejako opravte!

7.2.1. sed

Ján 'judas' Tomka, <judas@linux.sk>

V prípade, že potrebujete z textového súboru odstrániť diakritické znamienka, môžete použiť program sed, pomocou ktorého nahradíte výskyt znaku s diakritikou jeho ekvivalentom bez nej.

Ak chcete odstrániť diakritiku úplne, musíte nahradiť výskyt všetkých znakov s diakritikou. Ak ale chcete len to, aby sa súbor zobrazoval správne pri prezeraní bez zavedeného fontu latin 2, stačí nahradiť len tie znaky, ktoré sa nezobrazujú správne pre štandardný font (spravidla latin 1).

Toto je príkaz, ktorý možno použiť pri vytváraní verzie súboru úplne bez diakritiky:

sed -e "s:á:a:g" -e "s:Á:A:g" -e "s:ä:a:g" -e "s:Ä:A:g" \
    -e "s:č:c:g" -e "s:Č:C:g" -e "s:ď:d:g" -e "s:Ď:D:g" \
    -e "s:é:e:g" -e "s:É:E:g" -e "s:ě:e:g" -e "s:Ě:E:g" \
    -e "s:í:i:g" -e "s:Í:I:g" -e "s:ĺ:l:g" -e "s:Ĺ:L:g" \
    -e "s:ľ:l:g" -e "s:Ľ:L:g" -e "s:ň:n:g" -e "s:Ň:N:g" \
    -e "s:ó:o:g" -e "s:Ó:O:g" -e "s:ô:o:g" -e "s:Ô:O:g" \
    -e "s:ö:o:g" -e "s:Ö:O:g" -e "s:ŕ:r:g" -e "s:Ŕ:R:g" \
    -e "s:ř:r:g" -e "s:Ř:R:g" -e "s:š:s:g" -e "s:Š:S:g" \
    -e "s:ť:t:g" -e "s:Ť:T:g" -e "s:ú:u:g" -e "s:Ú:U:g" \
    -e "s:ů:u:g" -e "s:Ů:U:g" -e "s:ü:u:g" -e "s:Ü:U:g" \
    -e "s:ý:y:g" -e "s:Ý:Y:g" -e "s:ž:z:g" -e "s:Ž:Z:g" \
    "Slovak-HOWTO.sgml" > "Slovak-HOWTO-nodiac.sgml"
	

7.2.2. cstocs

Braňo Katreniak

Keď sa zmieňujete o tom, ako sa dá odstrániť slovenčina z dokumentu, zdá sa mi vhodné spomenúť aj program cstocs. Je to milá utilitka štandardne dodávaná s TeXom. Umožňuje konverziu súborov prakticky všetkých možných kódových stránok medzi sebou navzájom, pričom jedna z možností je aj odstránenie diakritiky. Pričom sa mi to zdá pohodlnejšie ako sed.

7.2.3. recode

Ján 'judas' Tomka, <judas@linux.sk>

Existuje aj program recode, ktorý pravdepodobne tiež slúži na zmeny v kódovaní súborov. Určite ho použijete na tento cieľ, ak sa predtým nestane niektorá z nasledujúcich vecí:

1. Prídete o oči pri čítaní man stránky, info manuálu a všetkého čo je o tomto -- inak určite užitočnom programe -- popísané.

2. Prídete o nervy pri skúšaní všetkých možných kombinácií parametrov, volieb či argumentov pre tento nesmierne užitočný program.

3. Prídete o počítač, keďže ho vyhodíte z okna po dvoch týždňoch psychického utrpenia, ktoré zažijete pri pokusoch s týmto extrémne užitočným programom.

Podľa všetkého by mal stačiť nasledovný príkaz:

recode l2 subor.txt